Dula - obľúbené ovocie našich babičiek

Tak trochu zabudnuté obľúbené ovocie našich starých mám. Dula je dnes už považovaná skôr za netradičné starodávne ovocie, ktoré sa potichu vytratilo z našich kuchýň.

zdroj: free foto banka www.sxc.hu

Dule (duly) sa bežne pestujú hlavne v teplých oblastiach strednej a južnej Európy, kde sú letá dostatočne dlhé a horúce, aby plody mohli dozrieť. U nás je ich pestovanie rozšírené hlavne v južnejších okresoch Slovenska. Môžete ich nájsť zasadené v starých záhradách alebo vinohradoch. Možno ich poznáte skôr pod ľudovými názvami ako gdula, guňa alebo bižalma. Dule (duly) ľudia pestovali zrejme ešte pred jabloňami a u starovekých grékov bola dula rituálnym darom na svadbách, ako symbol zdravia a plodnosti. Latinské rodové meno dule pochádza z jej gréckeho názvu kydónske jablko (kydonion malon) podľa starovekého krétskeho prístavu Kydonia. 

Dula je príbuzná jabloní a hrušiek. Má rada teplé slnečné stanovište, pôdu bohatú na živiny a tiež dostatok vlahy. Jej pestovanie je pomerne nenáročné, pretože nezvykne trpieť žiadnymi chorobami ani škodcami. Dula kvitne až v druhej polovici mája, takže neskoré jarné mrazy ju zvyčajne nepoškodia. Mladé stromčeky začínajú rodiť veľmi rýchlo, prakticky už druhý rok po výsadbe. Plody majú v závislosti od kultivaru buď hruškovitý alebo jablkovitý tvar a za surova sú prakticky nejedlé, pretože sú veľmi tvrdé a trpké. Dule jablkovitého tvaru sú považované za chutnejšie a majú jemnejšiu dužinu.
Plody sú najskôr zelené, až neskôr pri dozrievaní sa ich farba zmení na výrazne žltú. Dozreté plody sú pekné veľké, majú jemné plstnaté chĺpky a intenzívne voňajú. Dule oberáme na jeseň čo najneskôr, ale ešte pred príchodom prvých mrazov, aby nenamrzli (niektoré zdroje uvádzajú naopak, zber až po prvých mrazoch). V našich zemepisných šírkach je to spravidla koncom októbra alebo začiatkom novembra. V dobrej suchej pivnici alebo komore vydržia nepoškodené plody veľmi dlho. Dozreté plody sú veľmi aromatické a iste sa mnohí z nás pamätajú, ako ich naše babičky dávali do skríň medzi bielizeň ako prírodný deodorant a odpudzovač molí.
Dule (duly) sú výborným zdrojom vitamínu C a tiež ďalších nášmu zdraviu osožných látok (obsahujú sacharidy, najmä fruktózu, tiež ovocné kyseliny, pektíny, triesloviny, aromatické silice a minerálne látky ako draslík, vápnik, železo, meď, fosfor a zinok. Významný je hlavne obsah pektínu, vďaka ktorému sa dule pridávajú aj do džemov z iných druhov ovocia, ktoré obsahujú málo pektínu. Dula sa tiež odjakživa používala aj v ľudovej medicíne. Sušené plody sú výborné pri žalúdočných problémoch a tiež proti hnačke. Tepelne spracované plody sú vhodné na zlepšenie trávenia a upokojenie žalúdka. Majú mierne laxatívne účinky a obsahujú vlákninu, ktorá je prospešná pre črevá.
V Portugalsku toto ovocie nazývajú „marmelo“ a práve od neho je odvodený aj názov marmeláda. Plody dule sa najčastejšie využívajú na výrobu kompótov, džemov, želé, muštu, ale aj vína a destilátov. Obľúbenou pochúťkou je aj tzv. dulový syr. Recepty nájdete hlavne v starších kuchárskych knihách. Skvelá chuť a vôňa dulových zaváranín a džemov je tak špecifická, že je veľmi ťažké ju opísať. Ak máte možnosť, odporúčam ochutnať. Toto zaujímavé, tak trochu zabudnuté a nedocenené ovocie by si zaslúžilo dôstojný návrat na náš stôl.
zdroj: môj vlastný článok napísaný pre varecha.sk. 

Tento rok (2014) sme mali veľmi slabú úrodu dulí. Na jar keď kvitli, tak mrzlo a z toho mála čo stihlo ako-tak na strome dozrieť ešte polovica plodov zhnila na strome, zrejme kvôli výdatným dažďom. Sotva som stihla zavariť zopár pohárov na zimu, tento rok veru ani na džem/lekvár nezvýšilo. Dúfam, že na budúci rok sa mi podarí pridať ďalšie recepty z tohto zaujímavého ovocia.

Zoznam všetkých mojich receptov s dulami nájdete tu - DULA.

***